Pán Nagy, ste právnik, no veľkú časť svojho voľného času venujete hudbe. Kedy a kde sa váš vzťah ku klasike začal?

Hudba ma sprevádza od detstva. Hrával som na klavíri a v mladosti som sa dokonca pokúšal komponovať. Profesijne som sa napokon vydal úplne iným smerom, ale klasická hudba z môjho života nikdy nezmizla. Skôr naopak.

Postupne som sa začal zaujímať nielen o samotnú hudbu, ale aj o životy skladateľov, o dobu, v ktorej žili, o ich vzťahy a o príbehy, ktoré stoja za ich dielami. Čím viac som sa do toho ponáral, tým viac som zisťoval, že za hudbou je často celý svet.

A práve cez tento svet ste sa dostali k Franzovi Lisztovi?

Áno. Liszt ma zaujal ako skladateľ aj ako osobnosť. Bol mimoriadne talentovaný, odvážny a v mnohom predbehol svoju dobu. Zaujímavé na ňom však pre mňa nie je iba to, čo dokázal ako klavirista a skladateľ.

Bol človekom, ktorý ovplyvňoval hudobný život okolo seba. Pomáhal iným umelcom, podporoval mladých hudobníkov a zaujímal sa o tvorbu svojich súčasníkov. Čím viac som o ňom čítal a počúval jeho hudbu, tým viac ma fascinoval celý jeho život.

Pri jeho príbehu ste postupne narazili aj na Bratislavu a Rusovce. Čo vás na tejto súvislosti prekvapilo najviac?

Že je u nás stále pomerne málo známa. Z dobových dokumentov, Lisztovej korešpondencie a literatúry, ktorej som o Lisztovi prečítal množstvo, vyplýva, že Liszt mal k Bratislave veľmi vrelý vzťah a jeho väzby s naším územím nie sú iba okrajovou epizódou jeho života.

Ako mladý klavirista tu koncertoval a Bratislava bola jedným z miest, ktoré zohrali významnú úlohu v jeho nasledujúcej svetovej umeleckej kariére.

S Rusovcami je zase spojený príbeh jeho rodiny – jeho starí rodičia Barbara Schlesak, rodená Rusovčanka, a Georg Adam Liszt sa v roku 1775 zosobášili v Kostole sv. Márie Magdalény.

Keď som tieto súvislosti začal objavovať, prirodzene vo mne vznikla otázka, prečo o nich vlastne vieme tak málo.

A práve táto otázka sa napokon stala jedným z impulzov pre vznik festivalu?

Bola jedným z nich. Druhý prišiel celkom osobne. Manželka sa ma raz spýtala, prečo si všetky svoje poznatky a nadšenie pre hudbu nechávam pre seba. Tá otázka mi zostala v hlave.

Uvedomil som si, že ak ma Lisztov život a hudba dokážu tak silno fascinovať, možno by stálo za to pokúsiť sa tento záujem a nadšenie sprostredkovať aj iným.

A tak sa postupne začala rodiť myšlienka festivalu venovaného Franzovi Lisztovi – jeho hudbe, životu a jeho koreňom na Slovensku.

Čo ste chceli vytvoriť inak ako pri bežnom hudobnom festivale?

Nechcel som, aby išlo iba o sériu koncertov. Dôležité je pre mňa spojenie hudby s príbehom a zážitkovým poňatím klasiky.

Lisztov život je sám osebe veľmi pestrý. Cestoval po Európe, stretával významných umelcov, zásadne zmenil spôsob, akým sa vnímalo klavírne umenie, a zanechal nezmazateľnú stopu v histórii. Festival preto chceme vnímať ako priestor, kde sa tieto príbehy budú znovu prepájať.

Aj preto začíname náš festival koncertom v Rusovciach a pokračujeme v Bratislave na rôznorodých miestach – od Bratislavského hradu, Moyzesovej siene a Slovenskej filharmónie cez Dóm sv. Martina až po zážitkový koncert na lodi, ktorá sa bude plaviť po Dunaji.

Takže miesto, kde sa koncert odohráva, je pre vás takmer rovnako dôležité ako samotný program?

Nie rovnako dôležité, ale určite je jeho dôležitou súčasťou. Ak počúvate hudbu v priestore, ktorý má vlastný príbeh, vnímate ju trochu inak.

Pekným príkladom bude určite koncert v Rusovciach, kde Lisztova hudba zaznie v kostole spätom s jeho rodinnou históriou.

Úplne inú skúsenosť ponúkne spomínaná plavba po Dunaji na lodi Harmónia, kde sa hudba spojí s atmosférou rieky a s prešporskou kuchyňou 19. storočia.

A potom je tu slávnostný otvárací koncert v Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu, ktorá pre virtuozitu umelcov a nesmrteľnú krásu Lisztovej hudby vytvára úplne inú atmosféru.

Tri príklady a tri veľmi odlišné zážitky. Je práve táto rozmanitosť jedným z charakteristických znakov festivalu?

Určite. Liszt sa nedá podľa mňa uzavrieť do jednej predstavy o virtuóznom klaviristovi, ktorý hrá veľké a technicky náročné skladby.

V jeho hudbe je veľká dramatickosť, ale aj lyrika, duchovnosť, experiment a množstvo ďalších polôh. Chceme preto, aby každý koncert ukázal inú stránku jeho tvorby.

Aj preto sa v programe stretávajú tradičné koncertné priestory s menej tradičnými formátmi. A dôležité sú pre nás aj umelecké prepojenia – napríklad spolupráca s festivalom v Raidingu, Lisztovým rodiskom.

Festival teda nie je iba o minulosti. Má aj ambíciu vytvárať nové spojenia?

Presne tak. Liszt žil v čase, keď hranice medzi krajinami neznamenali hranice medzi kultúrami. Cestoval, hral po celej Európe, stretával umelcov a ovplyvňoval hudobný život.

Na túto myšlienku chceme nadviazať aj my. Bratislava je prirodzeným východiskom, ale postupne chceme festival prepájať s ďalšími miestami spojenými s Lisztom, predovšetkým s Raidingom a Budapešťou.

Preto je v názve festival3cities. Nie je to iba názov. Je to predstava spolupráce, ktorá sa môže postupne rozvíjať.

Keď hovoríte o publiku, nechcete festival smerovať iba k ľuďom, ktorí už klasickú hudbu poznajú. Prečo je to pre vás dôležité?

Pretože hudba nemusí byť určená iba znalcom. Človek nemusí vedieť, čo je sonátová forma, poznať Lisztov životopis ani pravidelne chodiť na koncerty, aby ho hudba zasiahla.

Aj preto sme program pripravovali tak, aby ponúkal rôzne možnosti počúvania a rôzne typy zážitku. Niekto príde na veľký symfonický koncert, iný si vyberie komornejší klavírny večer alebo koncert v neobvyklom prostredí.

A možno niekto príde pôvodne zo zvedavosti a odíde s tým, že si chce Liszta vypočuť znova.

Čo by ste si teda želali, aby človeku po festivale zostalo?

Asi najmä pocit, že objavil niečo, čo je mu bližšie, než si pôvodne myslel. Či už to bude konkrétna skladba, koncert, miesto alebo samotný príbeh Franza Liszta.

Pre mňa je dôležité aj to, aby sme si začali viac uvedomovať naše vlastné kultúrne súvislosti. Bratislava a jej okolie boli súčasťou veľkého európskeho kultúrneho priestoru a Lisztov príbeh nám to veľmi pekne pripomína.

A ak sa nám podarí vytvoriť z festivalu tradíciu, ktorá bude spájať kvalitnú hudbu, zaujímavé miesta a ľudí, ktorí ju chcú objavovať, budeme mať pocit, že tá pôvodná myšlienka dostala svoj skutočný zmysel.