Sakrálny Liszt Daniel Gabčo (organ), Juraj Kuchar (tenor), Ondřej Benek (tenor), Dávid Harant (bas), Slovenský filharmonický zbor (mužská časť), Adam Sedlický (dirigent)

Program

• Franz Liszt: Ave Maria pre organ
• Franz Liszt: Pater noster pre mužský zbor a organ
• Franz Liszt: Žalm 129 „De profundis“ pre barytón, mužský zbor a organ
• Franz Liszt: Requiem

Účinkujúci

Adam Sedlický

Slovenský dirigent Adam Sedlický (1991), držiteľ 3. ceny na Zoraqi Conducting Competition v Albánsku (2025), je absolventom hry na klavír (D. Švárna) a dirigovania (Š. Sedlický) na Konzervatóriu v Žiline. V roku 2016 ukončil magisterské štúdium orchestrálneho dirigovania (J. Kyzlink) na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

Absolvoval semestrálne štúdium na Hudobnej akadémii v Krakove a zúčastnil sa majstrovských kurzov u Gabriela Chmuru, Colina Mettersa a Michalisa Economou, v rámci ktorých dirigoval Beethoven Academy Orchestra, Cardiff Sinfoniettu a Athens Philharmonia Orchestra.

V roku 2021 získal štipendium Bayreuther Festspiele a dokončil doktorandské štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde v súčasnosti pôsobí ako odborný asistent.

V roku 2014 začal spolupracovať s Národným divadlom moravskosliezskym v Ostrave. V rokoch 2017 – 2023 pôsobil ako dirigent operného súboru, kde dirigoval inscenácie ako Nabucco, La Traviata (Verdi), Tosca, Triptych (Puccini), Rusalka (Dvořák), Osud (Janáček), Hubička (Smetana), Tannhäuser (Wagner), Labutie jazero, Luskáčik (Čajkovskij), Búrka (Fibich), Zneuctenie Lukrécie (Britten), Don Quijote (Minkus), Róbert diabol (Meyerbeer) a ďalšie.

Od svojho úspešného debutu v Slovenskom národnom divadle v roku 2022 sa tam pravidelne vracia. Dirigoval tu tituly ako Nabucco (Verdi), Carmen (Bizet), Svätopluk (Suchoň), Hänsel und Gretel (Humperdinck), Labutie jazero, Luskáčik (Čajkovskij) a i. V sezóne 2025/2026 debutoval v Štátnej opere Banská Bystrica, kde dirigoval operu Andrea Chénier (Giordano).

Spolupracoval so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, kde v rokoch 2020 – 2023 pôsobil ako stály dirigent, ďalej s Filharmóniou Brno, Filharmóniou Bohuslava Martinů Zlín, Janáčkovou filharmóniou Ostrava, Štátnou filharmóniou Košice, Moravskou filharmóniou Olomouc a i. Od roku 2022 je stálym hosťujúcim dirigentom Štátneho komorného orchestra Žilina.

V roku 2024 dirigoval turné v Bonn Theatre s baletným súborom Národného divadla moravskosliezskeho a Severočeskou filharmóniou, kde uviedol Čajkovského Luskáčika.

Ako zbormajster viedol v rokoch 2015 – 2023 Akademický spevácky zbor Vysokej školy banskej – Technickej univerzity Ostrava, s ktorým získal mnohé medzinárodné ocenenia.

Medzi Sedlického ocenenia patrí cena Zbormajster-Junior (Česká republika, 2018) a účasť vo finále Romano Gandolfi International Competition for Choral Conductors v Parme (Taliansko, 2019). Od roku 2020 pravidelne spolupracuje ako hosťujúci zbormajster so Slovenským filharmonickým zborom.

Juraj Kuchar

Vyštudoval operný spev na Konzervatóriu v Bratislave. Svoju hudobnú dráhu začal už ako šesťročný v Bratislavskom chlapčenskom zbore, kde pôsobil najskôr ako sopránový a neskôr ako tenorový sólista.

Je držiteľom viacerých medzinárodných ocenení, vrátane 2. ceny na Medzinárodnej súťaži Antonína Dvořáka v Karlových Varoch v piesňovej kategórii a Ceny Gustava Mahlera. Bol laureátom súťaže Nitrianska Lutna a Súťaže Petra Dvorského v Košiciach, na Prix Shimizu získal Cenu riaditeľa Slovenského národného divadla. Za úspešnú reprezentáciu mesta Bratislava mu bola udelená aj čestná cena mesta.

Jeho umelecké zameranie sa sústreďuje na operný, piesňový aj koncertný repertoár. Spolupracoval s viacerými orchestrami, medzi inými s Orchestrom Slovenského národného divadla, Slovenskou filharmóniou, Štátnou filharmóniou Košice, Štátnym komorným orchestrom Žilina, Capellou Istropolitanou a súborom Solamente Naturali. Ako člen a sólista vokálneho súboru SoLa sa venuje aj starej hudbe.

V koncertnom repertoári sa objavuje najmä v partoch Evanjelistu v Bachových dielach, Händlovom Mesiášovi, Haydnových oratóriách Die Schöpfung a Die Jahreszeiten, Mendelssohnovom Eliášovi či Mozartovom Requiem.

Na Slovensku i v zahraničí sa predstavil aj ako Don Ottavio v opere Don Giovanni, napríklad na festivale Oper-rund-um vo Waidhofene an der Ybbs, ako aj v produkciách v Salzburgu a Klagenfurte. V Slovenskom národnom divadle účinkoval ako Pedrillo (Únos zo serailu), Jeník (detská verzia opery Predaná nevesta) či Gastone (La traviata).

V rokoch 2014 až 2017 bol členom Zborovej akadémie Viedenskej štátnej opery. Od novembra 2021 je stálym členom zboru Viedenskej štátnej opery, kde sa ujíma aj menších sólových postáv, a od roku 2022 je zároveň členom a sólistom Viedenskej Hofmusikkapelle.

Dávid Harant

Dávid Harant je absolventom Konzervatória v Žiline a Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Počas štúdií sa úspešne zúčastnil viacerých speváckych súťaží. Na Súťaži študentov slovenských konzervatórií v roku 2011 získal 3. miesto v prvej kategórii. O rok neskôr získal 1. miesto v prvej kategórii na Medzinárodnej speváckej súťaži Rudolfa Petráka v Žiline.

Na jar 2017 sa stal finalistom Medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidera-Trnavského v Trnave. V novembri toho istého roku získal 1. miesto v kategórii Pieseň v absolútnom poradí mužov a žien na Medzinárodnej speváckej súťaži Antonína Dvořáka v Karlových Varoch. V roku 2018 opäť zvíťazil v piesňovej kategórii na Speváckej súťaži Rudolfa Petráka.

Špecializuje sa na interpretáciu barokovej opernej, kantátovej a oratórnej literatúry, ako aj európskej piesňovej tvorby od raného romantizmu až po hudbu 20. storočia. Pravidelne spolupracuje s poprednými súbormi historicky poučenej interpretácie, medzi ktoré patria Musica Aeterna, Solamente Naturali a Czech Ensemble Baroque.

S piesňovým repertoárom sa predstavil na recitáloch v Karlových Varoch, Ríme, Trenčíne a Bratislave. V októbri 2018 vystúpil na koncerte pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky v Ríme na osobné pozvanie Petra Dvorského.

V roku 2019 účinkoval na festivale Trnavská hudobná jar v projekte Óda na Händla so súborom Il Cuore Barocco. S Musicou Aeternou pod vedením Petra Zajíčka spieval basové sóla v Missa Sanctae Caeciliae Jana Dismasa Zelenku a účinkoval aj v opere Galantina e Pampalugo Francesca Contiho v úlohe Pampaluga. V tom istom roku vystúpil na benefičnom Opernom gala v Kežmarku po boku Petra Mikuláša a so Solamente Naturali interpretoval kantáty Johanna Sebastiana Bacha a Michala Paľka.

V decembri 2019 sa predstavil v televíznom programe Slovensko Advent – Adriana Kučerová a Musica Aeterna, kde interpretoval basové sóla vo vybraných dielach. V roku 2020 stvárnil postavu Penea v opere Dafne Antonia Caldaru v projekte Opera Aeterna 3 a vystúpil aj na medzinárodnom festivale Musica Sacra v Nitre s repertoárom baroka a klasicizmu. V projekte Koncert slovenskej sakrálnej tvorby spieval barytónové sólo v diele Kantata Chrzcielna Ľuboša Bernátha.

V roku 2022 účinkoval ako sólista v rámci cyklu Musica Bratislavensis v Starej Ľubovni a Bratislave. Zároveň nadviazal pravidelnú spoluprácu so súborom Czech Ensemble Baroque pod vedením Romana Válka, s ktorým vystupuje ako sólista i člen ansámblu na koncertných a operných projektoch a podieľa sa aj na nahrávkach. So súborom Ensemble Thesaurus Musicum spolupracuje na koncertnom cykle Scherzi Amorosi, ktorý uviedol v Bojniciach, Kežmarku, Starej Ľubovni a Levoči.

V novembri spieval basové sólo v Messa di Santa Cecilia Alessandra Scarlattiho s Musicou Aeternou pod vedením Petra Zajíčka. So súborom Solamente Naturali pravidelne účinkuje aj v Bachových kantátach a Jánových pašiách.

Popri bohatej koncertnej činnosti pôsobí ako pedagóg operného spevu na Štátnom konzervatóriu v Bratislave.

Daniel Gabčo

Daniel Gabčo študoval hru na organe na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triedach prof. Jána Vladimíra Michalka, ArtD., a doc. Imricha Szabóa, ArtD., zároveň absolvoval štúdium hry na klavíri v triede prof. Daniela Buranovského, ArtD. V súčasnosti je doktorandom na Fakulte múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici.

Počas štúdia absolvoval viaceré interpretačné kurzy pod vedením svetovo uznávaných organistov a pedagógov, medzi ktorých patria Olivier Latry, Jean Guillou, Thierry Escaich či Vincent Warnier. Koncertne vystupuje na Slovensku i v zahraničí, najmä v Českej republike, Rakúsku, Nemecku a Taliansku.

Od roku 2014 pravidelne spolupracuje so Symfonickým orchestrom Slovenskej filharmónie, Slovenským komorným orchestrom, Štátnym komorným orchestrom Žilina a Štátnou filharmóniou Košice. Vystupoval pod taktovkou dirigentov svetového renomé, akými sú James Conlon, Alexander Rahbari, James Judd, Daniel Raiskin, Emmanuel Villaume či Juraj Valčuha.

Podieľal sa na viacerých premiérach diel slovenských skladateľov, medzi nimi Incendium fantasticus pre sólový klavír a orchester, Scherzo pre organ a trombón či Missa „Sanctae Dei Genetricis Mariae“ Ľubomíra Gabča a Žalm 50 Richarda Kršku pre tenor, mužský zbor, dva miešané zbory, organ a orchester.

Od roku 2014 pôsobí ako hlavný organista Katedrály sv. Martina v Bratislave, kde účinkuje pri významných cirkevných i štátnych udalostiach. Medzi najvýznamnejšie patrí návšteva pápeža Františka na Slovensku v roku 2021, inaugurácia prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024 a ďalšie slávnostné bohoslužby za účasti najvyšších cirkevných a štátnych predstaviteľov, pravidelne vysielané prostredníctvom TV LUX a RTVS.

Pri týchto projektoch spolupracuje s poprednými slovenskými hudobnými telesami a interpretmi, vrátane Slovenskej filharmónie, Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu, Slovenského komorného orchestra a Slovak Brass Quintet.

Daniel Gabčo je zakladateľom a umeleckým vedúcim speváckeho zboru Vox Cantoris, ktorý pôsobí pri Katedrále sv. Martina v Bratislave. Popri aktívnej koncertnej činnosti a hudobnej dramaturgii katedrály sa venuje aj rozvoju liturgickej hudby na Slovensku. Od roku 2022 pôsobí ako znalec Hudobnej sekcie Liturgickej komisie Konferencie biskupov Slovenska za Bratislavskú arcidiecézu.

Slovenský filharmonický zbor

Slovenský filharmonický zbor je prominentným reprezentantom slovenského profesionálneho zborového umenia. Do hudobného diania vstúpil v roku 1946 ako Miešaný zbor Československého rozhlasu a prvé roky ho viedol jeho iniciátor a zakladateľ, dirigent Ladislav Slovák. V roku 1957 bol zbor začlenený do Slovenskej filharmónie. Na poste zbormajstra sa vystriedali významné osobnosti, medzi nimi Jan Maria Dobrodinský, Štefan Klimo, Pavel Baxa, Pavol Procházka, Marián Vach, Jan Rozehnal, Blanka Juhaňáková a Jozef Chabroň. Od sezóny 2026/2027 pôsobí ako zbormajsterka Slovenského filharmonického zboru Petra Torkošová.

Kultivovaný zvuk, vyváženosť hlasových skupín, interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a vysoká umelecká disciplína sa odrážajú v suverénnych výkonoch zboru, ktoré ocenili mnohí svetovo uznávaní dirigenti. Medzi nimi sú Claudio Abbado, Serge Baudo, Bertrand de Billy, Semjon Byčkov, Jean-Claude Casadesus, James Conlon, Dean Dixon, Christoph von Dohnányi, Vladimír Fedosejev, János Ferencsik, Daniele Gatti, Pedro Halffter, Riccardo Chailly, Dmitrij Kitajenko, Zdeněk Košler, Ondrej Lenárd, Alain Lombard, Fabio Luisi, Lorin Maazel, Kurt Masur, Zubin Mehta, Franz Welser-Möst, Antonio Pedrotti, Libor Pešek, Kirill Petrenko, Daniel Raiskin, Ľudovít Rajter, Helmuth Rilling, Karl Richter, Esa-Pekka Salonen, Peter Schreier, Pinchas Steinberg, Hans Swarowsky, Václav Talich, Emmanuel Villaume a Ralf Weikert.

Zbor spolupracoval s poprednými svetovými orchestrami, medzi ktoré patria Berlínski filharmonici, Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Izraelská filharmónia a Orchestre de Paris. Svojimi vystúpeniami sa predstavil aj na prestížnych medzinárodných festivaloch v Salzburgu, Londýne či Baden-Badene.

Bohatá diskografia Slovenského filharmonického zboru zahŕňa nahrávky pre slovenské i zahraničné rozhlasové a televízne stanice, ako aj pre renomované hudobné vydavateľstvá.

V roku 2023 získal Slovenský filharmonický zbor prestížne medzinárodné ocenenie Oper! Awards v kategórii Najlepší spevácky zbor za spoluprácu s Berlínskymi filharmonikmi a Kirillom Petrenkom na opernej produkcii Piková dáma, uvedenej na Veľkonočnom festivale v Baden-Badene a následne v Berlínskej filharmónii v roku 2022.

Počas posledných troch sezón spolupracoval zbor s významnými európskymi orchestrami, medzi nimi Tonkünstler Orchester Niederösterreich, Wiener Symphoniker, Hamburger Symphoniker, Dresdner Philharmonie, Symfonický orchester hl. m. Prahy FOK a Filharmónia Brno. Spoločne uviedli monumentálne vokálno-inštrumentálne diela, ako Mahlerovu Symfóniu č. 8, Schönbergove Piesne z Gurre, Berliozovho Rómea a Júliu, Beethovenovu Symfóniu č. 9 či Händlovho Mesiáša.

V apríli 2025 sa Slovenský filharmonický zbor úspešne predstavil na Veľkonočnom festivale v Salzburgu v novej opernej produkcii Musorgského Chovanščina s Fínskym rozhlasovým symfonickým orchestrom pod taktovkou Esu-Pekku Salonena. V marci 2026 účinkoval vo Viedenskej štátnej opere v obnovenej produkcii Ligetiho opery Le Grand Macabre s Orchestrom Viedenskej štátnej opery pod vedením Pabla Herasa-Casada.

Sezóna 2026/2027 prinesie zboru vystúpenia na Slovensku i v zahraničí, vrátane koncertov v Nemecku, Rakúsku a Českej republike. Na úvod sezóny uvedie v Merseburgu Schmidtovo oratórium Kniha so siedmimi pečaťami pod taktovkou Jörga-Petra Weigla.

Na sklonku roka 2026 bude Slovenský filharmonický zbor hosťovať vo Viedenskej štátnej opere v novej inscenácii Berliozovho Faustovho prekliatia, ktorú naštuduje Bertrand de Billy.

V závere koncertnej sezóny 2026/2027 sa zbor opäť predstaví na festivaloch v Košiciach a Ostrave v Beethovenovej Symfónii č. 9. Následne vystúpi na abonentných koncertoch Symfonického orchestra hl. m. Prahy FOK, kde zaznie svetová premiéra oratória Sv. Vojtěch od Ľubice Čekovskej spolu s Dvořákovým Te Deum pod taktovkou Tomáša Netopila. Repríza nového diela Ľubice Čekovskej sa uskutoční aj na festivale Smetanova Litomyšl a na Bratislavských hudobných slávnostiach 2027.

V auguste 2027 čaká Slovenský filharmonický zbor koncertné uvedenie Dvořákovej opery Rusalka s Českou filharmóniou na festivale v Grafeneggu pod taktovkou Semjona Byčkova.